Preskočiť na obsah

Richard Dehmel

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Richard Dehmel
nemecký básnik a spisovateľ obdobia expresionizmu
Richard Dehmel
Osobné informácie
Rodné menoRichard Fedor Leopold Dehmel
Narodenie18. november 1863
 Hermsdorf, dnes časť Münchehofe, Brandenbursko, Pruské kráľovstvo (dnes Nemecko)
Úmrtie8. február 1920 (56 rokov)
 Blankenese (dnes Hamburg), Nemecko
Národnosťnemecká
Alma materHumboldt-Universität zu Berlin
Zamestnanieúradník v poisťovni, spisovateľ a básnik na voľnej nohe
Manželka1. Paula Oppenheimer
2. Ida Auerbach
Deti1 syn, 1 adoptívny syn, 2 dcéry, dcéra Vera vydatá za Otto Tetjus Tügela.
Dielo
Žánrebáseň, román, libreto, dráma
Obdobieexpresionizmus
Témyvzťahy, sex
DebutWeib und Welt - zbierka básní
PodpisRichard Dehmel, podpis (z wikidata)
Odkazy
Projekt
Guttenberg
Richard Dehmel
(plné texty diel autora)
Spolupracuj na CommonsRichard Dehmel
(multimediálne súbory na commons)

Richard Dehmel, rodným menom Richard Fedor Leopold Dehmel (* 18. november 1863, Hermsdorf, dnes časť Münchehofe, Brandenbursko, Pruské kráľovstvo dnes Nemecko – † 8. február 1920, Blankenese, dnes Hamburg, Nemecko)[1] bol nemecký básnik a spisovateľ tvoriaci hlavne v ére pred prvou svetovou vojnou, ktorý mal veľký vplyv na mladých spisovateľov kvôli jeho inováciám čo sa týka formy aj obsahu.

Dehmel sa narodil v rodine lesníka. Po skončení štúdií prírodných vied, ekonómie, literatúry a filozofie na Humboldtovej univerzite v Berlíne a Lipsku v roku 1887 pracoval ako úradník poisťovne a v roku 1895 sa stal spisovateľom na voľnej nohe. V období 1914 – 1916 bojoval na frontoch Prvej svetovej vojny, kde si vyslúžil zranenie.[3] V roku 1920 zomrel na jeho následky.

Prvý krát sa oženil so sestrou Franza Oppenheimera Paulou v roku 1889. V roku 1899 sa rozviedol a cestoval po Európe so svojou druhou manželkou Idou Auerbachovou, ktorá písala feministickú poéziu.[1]

Dehmel bol expresionista. Vo svojich skorých prácach si vyberal tému sociálnu, písal v naturalistickom štýle a stal sa jedným z veľkých básnikov, ktorí písali o biede pracujúcej triedy. Čo sa týka svetonázoru, bol ovplyvnený Friedrichom Nietzschem, preferoval individualizmus a slobodné inštinkty a vášne. Zároveň ho však priťahovalo sebaobetovanie a hľadanie harmonických etických myšlienok.

Túto protichodnosť zatienil jeho búrlivý osobný život a obsah a štýl jeho prác. Neskôr, jeho vyjadrovanie sa stalo vášnivým a dôrazným a extatická rétorika senzitívnou. V prvej zbierke básní Erlösungen (1891) sa ukazuje konflikt citovosti a askézy.

Dehmel našiel riešenie tohto konfliktu cez svoju dôveru voči mystickým silám lásky a sexu. Dospel k pohľadu na citový vzťah medzi mužom a ženou ako základu pre rozvoj ľudskej osobnosti a vyššiemu duchovnému životu. Je to téma jeho cyklických epických poém, napríklad Zwei Menschen (1903). Jeho spracovanie sexuálnych tém nebolo len vášnivé ale aj šokujúco úprimné.

Dehmel dobrovoľne slúžil v prvej svetovej vojne, z čoho vznikla bezprostredná dezilúzia vyjadrená v jeho poslednom diele vo forme vojnového denníka Zwischen Volk und Menschheit (1919. Iné dôležité práce sú Weib und Welt (1896), ktorá vyvolala škandál pre rúhanie a obscénnosť,[1] Die Verwandlungen der Venus (1907) a Schöne wilde Welt (1913).

Dehmelovo pôsobenie v literatúre malo vplyv nielen na spisovateľskú nemeckú societu ale aj na hudobných skladateľov. Boli to Richard Strauss (ktorý sa stretol so svojím hlavným libretistom Hugom von Hofmannsthal v Dehmelovom dome), Max Reger, Alexander von Zemlinsky, Arnold Schoenberg, Oskar Fried, Alma Mahlerová, Anton Webern, Ignatz Waghalter, Carl Orff a Kurt Weill. Slovenský spisovateľ Ivan Krasko preložil jeho knihu Príroda, symbol, umenie, ktorá mu vyšla v Slovenských pohľadoch, čo si možno vyložiť ako záujem o Dehmelove myšlienky.

  • Erlösungen. Eine Seelenwandlung in Gedichten und Sprüchen, 1891
  • Aber die Liebe. Ein Ehemanns- und Menschenbuch. S obálkou od Hansa Thomu a ručnými obrázkami od Fidus, 1893
  • Lebensblätter. básne a iné. S okrajovými kresbami Josepha Sattlera, 1895
  • Der Mitmensch. Dráma, 1896
  • Weib und Welt. básne a rozprávky, 1896; 1901
  • Lucifer. Tanečná a glamour hra, 1899
  • Fitzebutze. Allerhand Schnickschnack für Kinder von Paula und Richard Dehmel. S obrázkami od Ernsta Kreidolfa, 1900
  • Zwei Menschen. Román v romanciach, 1903
  • Der Buntscheck. Ein Sammelbuch herzhafter Kunst für Ohr und Auge deutscher Kinder. S obrázkami od Ernsta Kreidolfa, 1904
  • Fitzebutze. Hra snov v 5 dejstvách. Zhudobnil ju Hermann Zilcher. učebnica, 1907
  • Die Verwandlungen der Venus. rapsódia, 1907
  • Anno Domini 1812. báseň, 1907
  • Eine Lebensmesse. báseň. Zhudobnil Jan van Gilse, 1909 Heinrich Sthamer, 1940.
  • Die Gottesnacht. Zážitok v snoch, 1911
  • Michel Michael. Komédia, 1911
  • Jesus und Psyche. Fantázia u Klingera, 1912
  • Schöne wilde Welt. Nové básne a výroky, 1913
  • Volksstimme Gottesstimme. vojnové básne, 1914a
  • Die stille Stadt, 1896
  • Kriegs-Brevier. Insel-Bücherei, 1917
  • Die Menschenfreunde. Dráma, 1917
  • Hundert ausgewählte Gedichte. Berlin: S. Fischer Verlag, 1909
  • Zwischen Volk und Menschheit. Vojnový denník, 1919
  • Die Götterfamilie. kozmopolitná komédia, 1921
  • Der Vogel Wandelbar. Rozprávka. Pestalozzi-Verlag, 1924
  • Der kleine Held. Eine Dichtung für wohlgeratene Bengels und für Jedermann aus dem Volk. Pestalozzi-Verlag, 1924
  • Mein Leben. Autobiografia, 1922

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b c d Richard Dehmel (1863-1920) [online]. Mahler Foundation, [cit. 2023-08-26]. Dostupné online.
  2. Richard Dehmel [online]. britannica.com, [cit. 2023-07-28]. Dostupné online.
  3. Richard Dehmel - portrét [online]. Leo Beck Institute, [cit. 2023-07-28]. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]